Pred vyše rokom sa začala prvá etapa archeologického výskumu kaštieľa v Bytči. Okrem luxusných nálezov prekvapili výsledky, ktoré ukázali zisťovacie sondy. Sondy použité na nádvorí naznačili totiž, že sa pod pôvodnou stavbou môže nachádzať niečo ešte staršie. Ukončená druhá etapa, ktorá prebehla tento rok to len potvrdila.
Všetko sa to začalo tým, že vlastník objektu chcel obnoviť kaštieľ.
“Súčasťou obnovy je vždy výskum. Či už archeologický, historicko-stavebný alebo reštaurátorský. Všetky tieto výskumy boli predpísané a MV prizvalo k memorandu Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), rôzne inštitúcie a viaceré múzeá, aby boli efektívne využité zdroje v kraji,” vysvetlil riaditeľ Považského múzea v Žiline Michal Jurecký.
Cieľom druhej etapy výskumu bolo hlavne objasniť nálezy, ktoré sa objavili pomocou zisťovacej sondy v minulom roku. Dnes už môžeme skonštatovať, že súčasný kaštieľ, jeho thurzovská renesančná podoba, je minimálne treťou podobou honosného sídla, ktoré tu stálo.
Zo staršieho objektu objavili na nádvorí veľkú pivnicu o rozmeroch približne 7×8 metrov. No ešte staršiu fázu (aj keď nie je zatiaľ možné potvrdiť, že ide o najstaršiu fázu) naznačil objekt ktorý pozostával z do ílu kladeného muriva slúžiaceho ako podmurovka inak zrejme drevozemnej stavby s mazanicou omietanými stenami. Mohlo ísť o akúsi hradnú vežu, ktorá evidentne zanikla v mohutnom požiari a jej pozostatky boli následne rozplanírované na zhorenisku.
Okrem toho sa pri vykopávkach našli rôzne predmety, mince, či kusy keramiky.
“Kaštieľ patril Jurajovi Turzovi, v podstate druhému najmocnejšiemu človeku v Uhorsku, a materiálna náplň archeologického výskumu je veľmi luxusná. Máme nádhernú novovekú aj staršiu novovekú keramiku. Skutočne ide o luxusný tovar. Napríklad fajky a niekoľko mincí, väčšinou zo 17. a 18. storočia. Objavili sme aj množstvo malých nádob, čo považujeme za lekárnické mištičky, v ktorých sa zrejme miešali medikamenty. Myslím si, že keď sa budeme zaoberať spracovaním tohto materiálu, bude to veľmi prínosné pre vedu aj pre nás osobne,” povedala Zuzana Staneková, archeologička Považského múzea.
Hnuteľné archeologické nálezy, ktoré z nádvoria kaštieľa pochádzajú, boli prevezené do priestorov Považského múzea, kde budú podrobené ošetreniu. Keramika bude rekonštruovaná, kovové predmety očistené a zakonzervované.
Archeologický výskum realizovalo Považské múzeum, Kysucké múzeum a Slovenské národné múzeum v Martine. Tretia sezóna by mala pokračovať i v nasledujúcom roku a mala by sa sústrediť na skúmanie parkánového priestoru a mostov.
Kaštieľ v Bytči
Samotný kaštieľ má bohatú minulosť plnú zvučných historických mien. Jeho vlastníci sa menili v priebehu času a dokonca sa tam udiali historicky významné udalosti.
Keď v 16. storočí kúpil hrad František Turzo I. poveril talianskeho majstra Giovanniho Kiliána z Milána (jeho postava je zvečnená na freske v prízemí na kruhovom schodisku) aby pôvodný gotický hrad prerobil na renesančný kaštieľ ako ho poznáme dodnes. Kaštieľ sa stal rodinným sídlom Thurzovcov a spravovali odtiaľ aj svoje ostatné panstvá.
Na začiatku 17. storočia, keď bol Turzo palatínom, dal postaviť vedľa kaštieľa tzv. Sobášny palác, ktorý mal slúžiť ako priestor pre rodinné oslavy a hlavne pre svadby všetkých jeho sedem dcér. Dnes v Sobášnom paláci nájdeme výstavné priestory Považského múzea (v našom poslednom článku sme vám predstavili rôzne podujatia, ktoré sa tam cez rok konajú, viac sa dočítate TU).
V priestoroch kaštieľa je dnes umiestnený Štátny oblastný archív. Kaštieľ pripadol štátu po roku 1950, kvôli vysokému zadĺženiu.
Spojenie Thurza a neslávne známej krvavej grófky Bathory poznáte, no možno neviete, že práve tu, na kaštieli v Bytči, sa 7. januára 1611 konal povestný súd s pomocníkmi a spolupáchateľmi grófky Bathory a práve tu ich uznali vinnými a odsúdili ich na trest smrti. Kvôli šľachtickým titulom, samotná Alžbeta Báthory súdená nebola, v rozsudku bolo uvedené, že má ostať vo väzení na Čachtickom hrade, kde aj nakoniec v roku 1614 zomrela.
Málokto však tuší, že práve toto je kaštieľ, kde slúžil ako vojak strážneho oddielu Juraj Jánošík, ktorý sa tu zoznámil s uväzneným kysuckým zbojníkom Tomášom Uhorčíkom. Tento ho po prepustení z cisárskeho vojska nahovoril, aby sa dal k zbojníkom a zvyšok je už legendárnym príbehom.
