Dejiny vytesané do kameňa 6
Dejiny vytesané do kameňa

Všetkých nás v škole učili, že písmo k nám doniesli Cyril a Metod v 9. storočí n.l. No je natoľko nepredstaviteľné, že by Slovania a teda aj my, Slováci, mali písmo aj predtým? V článku Dejiny vytesané do kameňa 5 sme rozoberali túto možnosť len na základe nepotvrdených teórií ohľadom nápisu na Velestúre. Datovanie týchto rún nebolo potvrdené, no ich nálezca, Pavol Križko si bol istý, že ide o slovanské runy. Preto, aj keď séria týchto článkov hovorí o nápisoch vytesaných do kameňa, spravíme dnes výnimku. Dnes sa pozrieme na unikátny nález runového písma vytesaného do kosti.

V ceste za týmto jedinečným odkazom histórie sa posunieme zo Slovenska k našim susedom. V blízkosti mesta Břeclav v Českej republike, len kúsok od Slovenských hraníc, v časti zvanej Lány bol v roku 2017 objavený fragment zvieracej kosti s vyrytými germánskymi runami. Nález bol vykopaný archeológmi z Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity a to spoločne s keramikou pražského typu. Keďže ten typ keramiky je spájaný so Slovanmi, vedcom sa naskytla jedinečná príležitosť, keďže sa zdalo, že nález je prvým starším futharkovým nápisom objaveným v negermánskom kontexte. To naznačovalo, že naši slovanskí predkovia mali písmo skôr, ako sa doteraz predpokladalo.

„Kosť, ktorú sme našli pri výskumoch v roku 2017, podrobne preskúmal medzinárodný tím zložený z vedcov z Českej republiky, Rakúska, Švajčiarska a Austrálie a zistil, že ide o najstarší nápis nájdený u Slovanov, čo je nebývalý úspech nielen v rámci výskumov v Českej republike, ale v celej Európe,“ približuje nález vedúci Ústavu archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty MU Jiří Macháček, ktorý stál na čele medzinárodného vedeckého tímu.

Dejiny vytesané do kameňa

Článok o náleze a jeho nálsednom skúmaní bol uverejnený v časopise Journal of Archaeological Science, číslo 127, Marec 2021. Tu prinášam menšiu citáciu, ktorá hovorí nie len o náleze ale aj o tom, čo tento objav dokazuje.

“Dodnes nie je všeobecne akceptovaný žiadny archeologický nález ako dôkaz priameho kontaktu medzi germánskymi kmeňmi a ranými Slovanmi v strednej Európe. Tu uvádzame nový archeologický nález podporujúci priamy kontakt: runou označený fragment kosti z konca 6. storočia nájdený na slovanskom sídlisku

Tu uvedený nález zobrazuje šesť z posledných ôsmich run staršieho futharku, čo z neho robí prvý nález obsahujúci poslednú časť staršieho ftharku v juhogermánskych nápisoch a jediný nájdený v negermánskom kontexte.

Nález runou popísanej kosti z Lán spochybňuje prevládajúci názor, že starší futhark používali výlučne germánsky hovoriace obyvateľstvo. Dobytčie rebro s runovým nápisom sa našlo pri výskume spolu s keramikou, ktorá je tradične považovaná za súčasť hmotnej kultúry najstarších Slovanov. K objavu došlo v oblasti, kde sa predpokladá, že Slovania prišli na konci doby sťahovania národov, po odchode germánskych kmeňov a používanie slovanského jazyka je historicky potvrdené od 9. storočia (v tzv. Veľkomoravskej ríši ). Tento nález však otvára nové dvere pre štúdium čiastočnej kontinuity a výmeny medzi historickými populáciami v strednej Európe. Interpretovaná v širšom kontexte spochybňuje aj ostrú dichotómiu medzi germánskou a slovanskou časťou Európy, ako ju prezentujú historici, archeológovia či lingvisti a zneužívajú politici počas 19. a väčšej časti 20. storočia.”

Vedci použili pri skúmaní kosti s runami najmodernejšie vedecké postupy a technológie, zahŕňajúce analýzu opotrebovania pomocou SEM mikroskopie, priameho rádiokarbónového datovania a starodávnej analýzy DNA zvieracej kosti. Dokázali, že kosť pochádza z hovädzieho dobytka a datovali ju do obdobia 6. storočia n.l.

Dejiny vytesané do kameňa

Aj keď samotný nález nedokazuje, že runy boli vytesané Slovanom, spochybňuje však ostrú hranicu medzi germánskymi a ranoslovanskými národmi. Minimálne môžeme tvrdiť, že boli v priamom kontakte, na rozdiel od všeobecne rozšíreného opačného názoru. Zároveň si vďaka výskumu a jeho výsledkom môžeme položiť otázku, či abeceda vytvorená vierozvestcami Konštantínom a Metodom, ktorú nám v rámci misie priniesli na Slovensko bola skutočne prvým kontaktom Slovanov s písmom.

Síce neexistujú žiadne skutočne presvedčivé dôkazy pre akékoľvek vyslovene slovanské písmo pred 9. storočím, zo zápisom mnícha Chrabra vieme, že pohanskí Slovania používali „čiary a rezy“. Vedci predpokladali, že išlo o akési primitívne zapisovanie počtov, no vďaka nálezu lánskej runovej kosti by mohlo dokazovať, že niektorí Slovania používali runovú abecedu. To by v konečnom dôsledku znamenalo, že runy neboli striktne obmedzené na germánsky svet.

Zdroj: www.sciencedirect.com | vat.pravda.sk

Článok môžete zdielať, načítať cez QR kód, poslať mailom, cez SMS alebo vytlačiť:

[Sassy_Social_Share]

QR Code